Ak sa už nachádzate v ktoromkoľvek povolaní, či už na nižšej, či na vyššej pozícii, stále je niekto, komu môžete pomáhať i niekto, komu môžete ubližovať.
A druhého oproti sebe v tej negatívnej forme svojich prejavov oberáte o chuť niečo zmeniť, postaviť sa proti. V určite chvíli si človek uvedomí, že je úplne slabým pešiakom a VY ho zmetiete jedným šmahom. Jedine, že by to začalo niekomu vadiť...
Riaditelia základných škôl, prepáčte za výraz, sú neraz úplní chudáci, ktorí majú byť manažérmi, učiteľmi, vychovávateľmi, právnikmi a neviem čím za úbohý plat. Úbohý, pretože pri problémoch, ktoré neustále riešia, sporoch, ktoré stále hasia, je to plat podhodnotený.
Hovorím o tých, ktorí sa stále snažia o zmenu. Bojujú s byrokraciou, zriaďovateľom, pri čom sa snažia chrániť záujmy školy, ktorú navštevuje VAŠE dieťa a teda aj VAŠE záujmy.
Sú to tí, ktorí dostanú balíček financií na obrovský náklad problémov, ktoré tým balíčkom treba zahasiť. Hľadajú, doslova snoria, kde by sa dalo zohnať čo i len jedno euro. Predkladajú žiadosti, črtajú možnosti, aby už nefúkalo, netieklo, nebolo zima. Aby sa dieťa nebálo ísť na pokazenú toaletu, nepadlo na zničenej podlahe, aby malo z čoho v škole čítať, na čo a čím písať... Je toho skrátka veľa.
A teraz si vezmime druhú stranu- zriaďovateľ.
Hovorím o tých, ktorí už zabudli a ostali slepými.
Naposledy chodili do školy (v najlepšom prípade) pred tridsiatimi rokmi. Stretnutie s riaditeľom takejto školy je pre nich zdesením.
Čo zas bude chcieť? Koľkých financií budú musieť dať? Ako dlho sa dá ešte odďaľovať riešenie problému? Nie je to príliš veľa financií?
Veď škola stojí. Aj žiaci do nej chodili, aj chodia aj budú.
Dnes nie. Muselo by sa škrtať, premiestňovať, zamerať sa bližšie na tento problém a takto by mohol prísť každý a žiadať a dovolávať sa.
Nie, riešenie neprichádza do úvahy. Škola je pre nás prioritou, stále konáme, ale nedáme...
A riaditeľ vidí tú zatekajúcu strechu, tie porozbíjané okná, tie zničené podlahy a stráca chuť bojovať.
Ale z posledných síl sa ozve, naštuduje, čo by sa dalo, ako, kde vziať, kde dať, ako získať...
Čoooooo? Ozve sa druhá strana. ON sa opovažuje?
Riaditeľ tŕpne. Otvoril ústa a stal sa nepohodlným. Treba ho očierniť. Vybrať z kontextu, šplechnúť do tváre, urážať, uhasiť. Uhasiť plamienok nádeje pre školu- uhasiť schopného riaditeľa.
Veď najlepšie sa spolupracuje s takým, čo nič nežiada, prijme odôvodnenia, nerepce...
Ak si nedokážete predstaviť tento stav, doplňte si hierarchické stupne, kde by sa mohla situácia odohrať s inými podmienkami:
dieťa- rodič
rodič- učiteľ
učiteľ- riaditeľ
VY a VÁŠ nadriadený
Chuť moci...
Tá sladká, opojná, dráždivá...
Ten riaditeľ tam stojí a čaká, viac už skutočne robiť nemôže.
Ale VY môžete.
Môžete sa zaujímať o veci, ktoré sa VÁS týkajú.
Skončili časy socializmu, kedy každý dostal rovnakým dielom. Každá škola bola identická a každý riaditeľ vedel, čo nemôže.
Choďte s otvorenými očami zajtra ráno do školy, rozmýšľajte, či STE skutočne spokojní s hmotným alebo nehmotným stavom a odhaľujte skutočné príčiny.
Zájdite na miestne zastupiteľstvo a podporte pravdu.
Len tak môžete zmeniť to, čo sa VÁM nepáči.
Máte moc, ktorú si často neuvedomujete.
Blížia sa voľby.
Ochutnajte moc a rozhodnite sa správne.
Tak ako sa rozhodli poslanci, učitelia a iste aj mnohí rodičia v ZŠ Nováky...