Vieme, čo chceme

Autor: Veronika Árendášová | 23.7.2011 o 9:19 | (upravené 23.7.2011 o 16:20) Karma článku: 12,31 | Prečítané:  1671x

Na  jednej z hodín v málopočetnej triede sme s ôsmakmi živo diskutovali o tom, čo očakávajú od života. Druhý polrok bežal v plnom prúde, a tak bolo zrejmé, že väčšina z nich má už jasnú predstavu, kam pôjde po ukončení základnej školy. Niektorí, začali hovoriť priamo o svojom budúcom povolaní. Tak ako aj- nazvime ho- Peter.

 

„ Samozrejme pôjdem na gymnázium. A potom na výšku do Bratislavy, alebo do Banskej Bystrice. Chcel by som byť učiteľom.." Takto svoju víziu predstavil Peter a ani mihnutím oka nenaznačil, že to povedal nerozmyslene.

„ Ty, Peter? A prosím ťa, prečo? Veď raz budeš musieť živiť svoju rodinu..." uzavrela som jeho myšlienky.

„ Pani učiteľka, mňa to všetko baví," oznámil Peter a videla som na ňom, že so mnou už túto tému nechce rozoberať.

 

Peter nie je obyčajný žiak. Nadpriemerne inteligentný a snaživý chlapec, zo zmyslom pre zodpovednosť, priamosť a tvorivosť. Najlepšie predpoklady, aby sa stal hocikým. Pochádza z mnohopočetnej rodiny, kde sa každá korunka, dnes vlastne euro, dvakrát otočí, kým sa minie. A práve takýto žiak si vybral. Chce byť učiteľom.

 

V podstate ho chápem. Sama som si tým prešla. Je to čosi v človeku, čo ho ženie za svojím cieľom. Na základke som sa venovala hlavne slovenčine, popritom som žala úspechy v  atletike, výtvarnej, hudobnej. Tancovala som vo folklórnom súbore. Na strednej som hltala dejepis, matematiku s biológiou a to ma dohnalo k záveru na štúdium samotnej matematiky a biológie. Boli to práve pedagógovia, ktorí ma naučili orientovať sa vo vedomostiach a využívať svoje schopnosti naplno. Cítila som a mala som potrebu obsiahnuť toto všetko a podať ďalej. Po kúsku, po častiach- ľudsky a oduševnene. Videla na tvárach detí, s ktorými som prišla do kontaktu, že ich moje rozprávanie zaujíma, že vyhľadávajú moju spoločnosť a pozorovala som na sebe, ako ma táto práca napĺňa. Poznáte ten pocit, keď robíte niečo, v čom Ste naozaj dobrí a dokonca Vás to baví? Ak áno, viete, o čom hovorím.

 

A teraz tu je Peter. Žiak- štrnásťročný chlapec- s jasnou predstavou, čo bude robiť. Je to ešte dieťa. Plat ho nezaujíma. Nevie, že dnes by si ako živiteľ rodiny musel, napriek svojim ohromným vedomostiam, privyrábať v inom zamestnaní. Nevie, že by začínal s platom 499 eur a dosial najvyššiu métu po mnohých rokoch niečo cez 700 eur, ktoré mu ešte zdania. Nevie, že jeho päť ročný pobyt na vysokej škole jeho rodičov finančne vyčerpá a on bude ešte dlhé  roky stále závislý na ich pomoci, pretože si nebude môcť dovoliť platiť byt a už vôbec si ho kúpiť. Nevie, že bude neustále podceňovaný- tak zo strany ľudí, s ktorými sa stretáva- ako aj zo strany štátnych predstaviteľov.

 

Škoda, že sa nenarodil v dobe, v ktorej by si jeho prácu cenili.

 

Ja teraz vidím jedinú cestu, ktorá pomôže Petrovi i nám- všetkým učiteľom, ktorí bojujú za svoje ciele. Pripnime si bledomodrú stužku, hovorme s ľuďmi, ukážme im, čo je to práca učiteľa. Hovorme o svojich požiadavkách. Je to jediná možnosť, ako sa dostať do povedomia spoločnosti. Je to cesta nenásilná  a priama. Ak ani potom nepochopia, že naša práca je dlhodobo finančne podceňovaná, ukážme im našu silu a vstúpme do ostrého štrajku...

 

Za seba i za Petra, aby raz- ako učiteľ-  vedel uživiť svoju rodinu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Lajčák hovorí o výbere Evky niečo iné, ako pred mesiacmi

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

DOMOV

Prieskum: Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ho aj KDH

Vo voľbách by opäť zvíťazil Smer.


Už ste čítali?