Veronika Árendášová
Ako sa priživiť na rodičovskom združení
Občianske združenia- OZ - sú v poslednej dobe populárne. No veľmi populárne je aj prepierať cez ne peniaze, či naopak- obrať ich aj o tie posledné.
Občianske združenia- OZ - sú v poslednej dobe populárne. No veľmi populárne je aj prepierať cez ne peniaze, či naopak- obrať ich aj o tie posledné.
Bolo to pred piatimi rokmi... Niekoľko žien sa začalo stretávať na miestnom úrade v Tlmačoch, pretože nebolo kde. Keď prišli prvé chladnejšie dni, zistili, že im chýba spoločnosť, že by chceli niečo, čo tu ešte nebolo. Pekné miesto pre svoj odpočinok, pre spoločnú hru detí, pretože ihrisko vychladlo.
V poslednom čase veľa čítam. Sledujem reakcie ľudí na rozličné témy. Všímam si, čomu ľudia venujú najväčšiu pozornosť: politike, vraždám, násiliu, pohoršeniam, zločinom... človeku sa zdá, že svet je na konci so silami. Vynakladáme množstvo úsilia k pomste, prázdnym rečiam, strácame sa vo svete klamstiev, ktoré odrážajú našu pozornosť od podstatných vecí... Zabúdame na hodnoty rodiny, vzdelania, priateľstva...
Všetci učitelia sú neschopní a úplne najneschopnejší sú tí, ktorých sme stretli vo svojom živote. Hneváme sa na nich, pretože nás nevedeli naučiť viac. Alebo sa na nich hneváme preto, že nás nevedeli lepšie motivovať, lepšie ohodnotiť. Pociťujeme k nim nekonečný odpor a už len pri zmienke o ich lepších podmienkach nás chytajú záchvaty zlosti.
Od môjho posledného blogu o organizácii Slovenská rada rodičovských združení ubehol už nejaký ten čas a som rada, že mnohým jej členským organizáciám na školách sa otvorili oči.
Ochutnali ste už moc? Privoňali ste k nej bez toho, aby ste zatúžili využiť ju len vo svoj prospech? Hranica, ktorá vás delí od jasnej priepasti je veľmi úzka a nie každá povaha dokáže tento slastný pocit preglgnúť a postaviť sa na tú správnu stranu.
Tak to poznáte... Prídete na prvé rodičovské združenie a hneď Vám pchajú do rúk nejaké papiere. Školský poriadok, ktorý má viac strán, ako stihnete v danú chvíľu prečítať, prehlásenia, vyhlásenia, prezenčnú listinu, kandidátku do rady školy... Neviete o tom nič. Máte radi spoločnosť, ale momentálne si to viete predstaviť aj lepšie- večera doma s rodinou a konečne- oddych po celom dni v práci. A tu chcú vedieť, či idete do toho...
Keď som nastúpila do školstva, vravela som si: Idem sem a budem sa snažiť o zmenu tohto hlúpeho systému. A zrazu, hneď prvý rok môjho pôsobenia na škole, sa rozbiehala podpisová akcia za práva učiteľov, za ich dôstojnejší život, za zmeny, na ktoré mnohí z nás čakali celý život.
Poznáte to z vlastnej skúsenosti, odsledovali ste to ako dieťa v škole, prípadne sa to k vám dostalo z počutia, no všetci rovnako sa nestíhate diviť...
V jeden augustový deň som povedala našej Soničke: „ Dnes pôjdeme na poštu. Pošleme balík Bambuľke...“ Poslať balík Bambuľke, je ten najlepší spôsob, ako vysvetliť štvorročnému dieťaťu, že to, čo pošleme aj niekto dostane. A môj nápad sa samozrejme v detskej dušičke usadil a stal sa prioritou dňa.
Písal sa september roku 2010, keď som prevzala v škôlke, ktorú navštevujú obe naše deti, funkciu predsedníčky rodičovského združenia (RZ). Mnohé zistenia ohľadom fungovania tejto organizácie mi vypĺňali čas až do dnešného dňa. A podľa mojich zistení- nielen mne...
Kedysi dávno som pozerala dokument o deťoch, ktoré vyrastali skoro bez výchovy, alebo nájdených deťoch, o ktoré sa dlhodobo nik nestaral. Boli to také malé zvieratká. Rozmýšľala som, či je to vôbec možné. Upokojilo ma len to, že dokument nebol zo Slovenska. Skoro som na to zabudla, keby niet malého Fridricha.
Jano neobsedí. Tiky v očiach a šklbnutia hlavou sú u neho pomerne časté. Je hlučný. Napriek tomu, že učiteľ je už dávno v triede, on ešte veselo zvestuje svoje zážitky z posledných päť minút spolužiakom, ktorí tieto výstupy počúvajú každodenne bez možnosti brániť sa. Chlapec sa jednoducho musí vyjadriť ku všetkému a vždy. Je absolútne suverénny a nezastaviteľný. Našťastie je jediným takýmto prípadom v triede plnej pubertiakov.
Po troch dňoch štúdia štátneho vzdelávacieho programu, predlohy učebných osnov, starých učebníc, rátania dní, hodín, priznávam... vytvoriť časovo-tematický plán z matematiky reformného ročníka bez príslušnej učebnice jednoducho neviem.
Ako učiteľka biológie som skutočne prekvapená. V úvode knihy pre piatakov sa jasne píše, že červená hviezdička pri obrázku znamená- chránený živočích. Pri obojživelníkoch je to samá červená hviezdička. Ničenie týchto živočíchov je trestné, pretože ich počet je veľmi malý. Sú ohrozené ľudskou činnosťou, preto ma prekvapilo ich premnoženie.
Často sa zamýšľam nad Vašou nenávisťou k učiteľom. Pýtate sa (keby ste sa len pýtali), čo chceme, kam smerujeme, prečo teraz a čo z toho budete mať vy... Nuž budem sa snažiť odpovedať postupne a hoci by mohla kričať, budem rozprávať s miernosťou.
1. Učiť môže každý. Nemôže. Musí mať na to patričné vzdelanie. Toto vzdelanie nie je výsledkom krátkodobého kurzu, ale niekoľkoročného štúdia.
Pamätám si na časy už minulé strávené na základnej škole. Vtedy som ešte nemala rozvinutý až taký vzťah k predmetom ako biológia, chémia a fyzika. Dodnes si pamätám ako ma nudili hodiny, kde sme sa doslova bifľovali systematiku rastlín a živočíchov, či stavbu tela organizmov a človeka nevynímajúc. Dnes už je rozsah učiva o niečo menší.
Nie je to tak dávno, čo som v istej nemenovanej pobočke banky podala žiadosť o príspevok na knihu pre deti. Čakala som dlhšiu dobu, ako kompetentní zareagujú, ale keď sa dlhé mesiace nikto neozýval a zašla som tam osobne. Chcela som jednoducho počuť nejakú odpoveď.
Na jednej z hodín v málopočetnej triede sme s ôsmakmi živo diskutovali o tom, čo očakávajú od života. Druhý polrok bežal v plnom prúde, a tak bolo zrejmé, že väčšina z nich má už jasnú predstavu, kam pôjde po ukončení základnej školy. Niektorí, začali hovoriť priamo o svojom budúcom povolaní. Tak ako aj- nazvime ho- Peter.