Život v škole

Autor: Veronika Árendášová | 16.10.2011 o 21:28 | Karma článku: 15,93 | Prečítané:  2627x

Kedysi dávno som pozerala dokument o deťoch, ktoré vyrastali skoro bez výchovy, alebo nájdených deťoch, o ktoré sa dlhodobo nik nestaral. Boli to také malé zvieratká. Rozmýšľala som, či je to vôbec možné. Upokojilo ma len to, že dokument nebol zo Slovenska. Skoro som na to zabudla, keby niet malého Fridricha.

Nezvyčajné meno pre nezvyčajného chlapca. Keď prišiel do prvej triedy, nevedel poriadne rozprávať, nemal hygienické návyky a jeho otec absolútne nesúhlasil s preradením chlapca a odkladom povinnej dochádzky. A tak sa chlapec prvý rok učil hlavne rozprávať. Na telesnej výchove, keď dostal do rúk loptu, ostal stáť a bláznivo sa smial. Nikto netušil, že drží loptu v ruke prvýkrát.

Takto- v priebehu roka- odkrýval Fridrich svoje tajomstvá. Pred tým, ako sa prisťahoval, žil s rodičmi na nejakej samote, pravdepodobne sedával sám v záhrade a nepoznal nič iné. Prvá trieda z neho urobila v podstate človeka. Naučil sa hygienickým návykom, spoznal hračky... Do školy sa tešil, mal rád svoju pani učiteľku, ktorá mu dala asi najviac lásky v živote, ktorá mu tajne nosila sladkosti a maličkosti, ktoré vždy dieťa potešili. Ak ho na hodinu nepripravila ona, tak nikto. Občas napísal nejakú úlohu v svetle sviečok a voskom vyleštené písmenká prišli na svet koncom prvej triedy, kedy už iné deti čítali a písali. Nechať ho prepadnúť by nedávalo žiaden význam. Akýkoľvek záujem o zlepšenie zo strany rodiny boli len snom. Chlapec je lenivý, sú s ním len problémy, konštatoval otec.  Ten sa sem- tam objavil. Prišiel oblečený v starej, ale vyžehlenej košeli, s letáčikmi Strážnej veže v ruke a koženkovým kufríkov. Vždy vyzeral hrozne komicky. Ak by Ste mali dojem, že prišiel riešiť synove problémy, mýlite sa. Prišiel sa porozprávať o viere...

Napriek tomu, že škola a pani učiteľka sa šla pretrhnúť a zabezpečila chlapcovi obed, keď zostával na doučovanie, otec prišiel a nakričal, že si to nepraje. Bolo úplne zjavné, že doma ho nič lepšie nečaká, ak vôbec aj niečo. Chlapec neabsolvoval žiadne vystúpenia, besiedky, kino, predstavenia a nakoniec, keď sa ukázalo, že by z neho mohol byť výborný športovec, ani súťaže. V zápise žiackej knižky stálo jediné: Chlapec sa nesmie zúčastniť žiadnych súťaží a už vôbec nemôže reprezentovať školu.

Dnes je Fridrich štvrták. Učivo zvláda sotva na štvorky, na hodine sa mu venujeme maximálne, pretože doma ho už čaká úplne iný život. Musí sa oháňať, veď do rodiny, do domu bez kanalizácie, kúpeľne a elektriny, pribudli dve deti. Na úlohy niet času. Nepýtam sa, prečo sa neučil, prečo má rúčky špinavé a oblečenie nosí celý týždeň. Poznám jeho príbeh a viem, že výčitky je treba adresovať tím, ktorí sa o to nezaujímajú.

Keď vidím Fridrichovho otca, zamýšľam sa, čo bolo skôr: ľudská hlúposť alebo ľudská nenávisť? Možno sa zrodili obe naraz a ničia nám všetkým život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?