Quo vadis?

Autor: Veronika Árendášová | 26.8.2011 o 17:48 | (upravené 27.8.2011 o 9:05) Karma článku: 14,58 | Prečítané:  2500x

Často sa zamýšľam nad Vašou nenávisťou k učiteľom. Pýtate sa (keby ste sa len pýtali), čo chceme, kam smerujeme, prečo teraz a čo z toho budete mať vy... Nuž budem sa snažiť odpovedať postupne a hoci by mohla kričať, budem rozprávať s miernosťou.

 

1. Hovoríte, že učiť môže každý...

 

Zamýšľam sa nad tým, prečo máme na školách toľko detí, ktorým rodičia nedokážu pri učení pomôcť. Asi preto, že pripraviť takého školáka nie je jednoduché a ja Vám verím. Verím Vám preto, že mám vlastnú skúsenosť s učením Vašich detí. Hovoriť, že učiť môže každý, je rovnocenné tvrdeniu malého dieťaťa, že to, čo už vie, sa naučilo samo.

 

2. Hovoríte, že učiť je ľahké...

 

Z Vašich názorov mi pripadá učenie naozaj ľahké. Taký učiteľ si príde do triedy a celú hodinu rozpráva deťom od buka do buka. Nemýľte si dva rozličné pojmy: vedieť niečo a vedieť niečo naučiť. Skúste si vybrať nejakú tému a predneste ju vlastnému dieťaťu podrobne, vedecky a čakajte, ako zareaguje. Ak je skutočne v detskom veku, onedlho stratíte poslucháča. Ak sa však znížite k jeho zmýšľaniu, ak mu ponúknete priestor na rast jeho vedomostí... potom ho môžete niečo naučiť. A učiteľ má v triede niekoľko detí. Hoci len pätnásť detí, ktoré sa na svet pozerá tridsiatimi očami najrôznejším smerom. Niektoré sa snažia viac, niektoré menej. Prispôsobiť sa každému, je nemožné. Aby dosiahol najlepší z možných výsledkov, dáva učiteľ zo seba maximum.

 

3. Hovoríte, že učiteľ má tri mesiace prázdnin...

 

Učiteľ si svoju dovolenku a nadčasy môže vyčerpať len v stanovenej dobe. Počas prázdnin.

Takže, ak to beriete takto, tak skutočne každý pracujúci človek má prázdniny, no na rozdiel od učiteľa, čerpá si ich podľa uváženia.

 

4. Hovoríte, že učiteľ má primeraný plat a keď chce mať väčší a má na to, má ísť pracovať inde...

 

Neviem, skutočne si myslíte, že na škole má ostať len podpriemer, ktorý sa už inde neuplatní? Alebo chcete odborníkov, ktorí budú pracovať s Vašimi deťmi?

Väčšina mojich kolegov pracuje v školstve preto, že ich práca s Vašimi deťmi baví. Nie preto, že by sa inde neuplatnili. Práve preto, je v školstve tak málo mužov. Vo väčšine rodín sú stále živiteľmi a toto zamestnanie, ktoré im na uživenie rodiny nepostačuje, musia opustiť.

 

5. Hovoríte, že zbieraním kreditov si môžeme finančne pomôcť...

 

Naozaj? Počujte teda, ako je to. To, že sa po práci a cez víkendy ženiete za Vami zaplatenými kurzami, aby Vám o niekoľko eur zvýšili plat, je zvrátené. Pri dochádzaní sa Vám možno o niekoľko rokov vrátia náklady na cestovné. Peniaze za tie kurzy, asi vôbec.

 

6. Hovoríte, že Vás učitelia nič nenaučili...

 

Toľko samoukov, ako na Slovensku, vo svete iste nemajú. Píšete, že po vyučovaní trávite so svojimi ratolesťami hodiny nad knihami, aby Ste im vysvetlili učivo, ktoré v škole nepochopili, aby mali jednotku.

Tu Vám nepomôžem. So mnou sa rodičia neučili. To však neznamená, že deti Vašu spoluúčasť na učení nepotrebujú. Ale všetky tieto aspekty sú veľmi individuálne. Asi tak, ako to, že každý nemôže mať jednotku.

Vždy hovorím svojim žiakom, že ani ja neviem všetko, ani samé jednotky som domov nenosila, dôležité je, aby sa snažili, čo najviac. To je najdôležitejšie.

No mnohí stále nechápete, ani tento princíp, ani vlastné deti.

 

7. Hovoríte, že iba učíme...

 

Ráno prichádzame do práce a začíname s papierovačkami. Po preštudovaní štátneho vzdelávacie programu, učebných osnov, plánu školy, plánu predmetových komisií, vytvorení vlastných časovo-tematických plánov, príprav môžeme začať učiť. Hneď po zvonení k nám pribiehajú deti. Jedno chce to, druhé iné...niektoré len porozprávať, iné posťažovať, pomôcť. Prestávka v nedohľadne, toaleta počká, počká aj do pol druhej, do poslednej hodiny, pretože scenár je stále ten istý. Potom ešte príprava žiakov na súťaže a olympiády, znova kvantá dokumentácie a pekný deň za nami. Takže, asi takto...

 

8. Hovoríte, že hodnotenie je rutina...

 

V každom hodnotení je kus subjektivity, nie sme stroje. Žiadne uplácanie, ale príchod dieťaťa do školy nepripraveného, v týždňovom oblečení, ktoré pred tabuľou ide potiť krv a s plačom priznáva, že jeho matka bola chorá a ono strážilo polročného brata, kým matkin druh pozeral televízor v miestnosti, kde spáva... posaďte potom takéto dieťa s päťkou... Nie, takéto situácie musí brať učiteľ pri hodnotení neraz do úvahy.

 

9. Hovoríte, že chceme, čo nám nepatrí...

Ak by sme teraz boli ohodnotení tak, ako máme byť za svoju prácu a súčasne žiadali vyššie platy, potom otázka zlepšenia našej práce by bola legitímna,  bola by na mieste ........Ale keďže je naša práca hlboko podhodnotená spoločnosťou, žiadame len DOROVNAŤ tento rozdiel. Prečo by sme mali niečo ponúkať, keď už teraz dávame oveľa viac, ako máme zaplatené...

10. Takže kam kráča učiteľ?

Kráča si po svoje šťastie... Možno sa Vám to zdá sebecké, ale aj učiteľ má SVOJE deti a SVOJU rodinu, ktorú chce SVOJOU prácou zabezpečiť.

Vo svojom živote si uvedomujem niekoľko právd... Napríklad aj to, že väčšina ľudí, ktorí od iných žiadajú neomylnosť, pohoršujú sa nad ich nedostatkami a prejavujú sa absolútnym sebectvom, neprišli k tomu, čo majú, len tvrdou prácou na sebe. A preto sú neprajní a netolerantní. Verím, že sú medzi Vami tí ostatní...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?